Pekný, meditatívny film. Natočený veľmi jednoducho, ale nie bez Wendersovej umeleckej výtvarnosti. (Špeciálne mňa osobne tešilo to fialové svetlo, fialová je moja farba.) Tiež to bola zaujímavá ukážka japonského záchodového dizajnu. Zdá sa, že väčšina ľudí tam ani nemá doma sprchu a kuchyňu, a možno ani záchod.
Nad rámec očakávaného: Skúmanie spoločenských nuáns vo filme Perfect Days
Jednanie postáv a dialógy pôsobili, mierne povedané, zvláštne. Ale po prvé, Japonci sú od nás sociálne, kultúrne aj psychologicky veľmi odlišní, a po druhé, hraný film, aj keď tváriaci sa, že je o obyčajnej realite, nie je dokument a nemá povinnosť byť prísne realistický či “normálny”.
Napokon, nie je príliš realistické ani normálne byť na tak vysokom stupni vnútorného súladu, čiže pokoja a radosti z jednoduchého, stereotypného a skromného života, ako protagonista filmu (ešte k tomu vyplneného prácou, ktorá sa mnohým zdá nechutná či aspoň nepríjemná - hoci treba poznamenať, že japonské záchody nemajú dôvod spájať sa s predstavou niečoho nechutného a špinavého, naopak, úroveň toho, čo sme videli vo filme, vysoko presahuje podmienky upratovania asi kdekoľvek inde u nás…).
Intenzívna vizualita zenového osvietenia
V podstate je to učebnicový príklad dosiahnutia stavu zenového osvietenia. Čím do seba pekne zapadajú dej a prostredie, teda voľba Japonska ako miesta deja.
Vzácne sú filmy, ktoré robia zadosť svojmu druhu umenia, čiže umeniu vizuálnemu: obídu sa takmer bez slov a svoju výpoveď stavajú na obraze.
Záverečná scéna je možno trochu pridlhá, posolstvo by sme pochopili - a hlavne už aj pred týmto záverom sme pochopili - za kratší čas. Okrem toho, takáto intenzívna vizualita sa mne osobne zdá hádam až agresívna - až príliš intímna; ale to je možno len môj súkromný dojem.
Malý vesmír Köjiho Yakusha
Nesmierne sympatickému a peknému japonskému hercovi by som však špeciálnu cenu za výkon nedávala - v podstate nič nehral, len spočíval v pokojnom stave. Pokiaľ teda Köji Yakusho nie je v skutočnosti pravým opakom takto osvieteného človeka, a v tom prípade naopak klobúk dolu, ako to zahral!
